El Presidente

Junta pod hľadaným banánovým barónom známym pod menom El Presidente sa dostala do Bratislavy zlacnenou leteckou cestou z potápajúceho sa ostrova Curacao, s prestupom v Turkmenistane. Svojho času najväčší pestovatelia a pašeráci banánov stratili vo vodách oceánu všetko čo mali. Všetko okrem svojej nezdolnej, bonvivánskej, horkokrvnej a bezstarostnej povahy ... a stredovekého apetítu na násilie a organizovaný zločin.

Presidentovci sú hispánskymi pištoľníkmi, milovníkmi krásnych žien, hudby a hlasnej zábavy. Obliekajú sa stále ako keby boli doma v Karibiku – letne, farebne, ale slušne, takže ich pištoľníkov ľahko spoznáme podľa slamených klobúkov, nejakých sombrér, ľahkých košieľ, alebo aj nejakého letného saka. Sličné, ale rovnako smrtiace, seňoritas zase podľa našuchorených sukieň, šatiek, šperkov a kvetov. Aj keď ani tie nepohrdnú dobrým slameným klobúkom.

Viedol ich El Presidente, až kým jeho dlhodobú absenciu nevyužil jeho pobočník a zástupca El Ministre, ktorý sa následne menoval na El Presidenteho. V podstate sa pre hispánskych pistoleros nič nezmenilo – a kým hrá hudba, seňority tancujú a banány rastú v trsoch, tak sa nič dôležitého ani meniť nebude. Funkciu El Ministreho si nový El Presindente ponechal ale spoľahlivo určuje muža pre špinavý zber úrody – Generalissima, ktorý velí Presidenteho pistoleros priamo na bojovom poli.

Cieľ je jasný : znova sa vypracovať na jednotku v ilegálnom banánovom obchode. Treba však najprv ovládnuť Bratislavu, v ktorej nie sú sami. Po minuloročných neúspešných bojoch zozbierali znova dostatok síl a vyrážajú zo svojich kamuflovaných plantáží sa znova pobiť o mesto. Boj o každý banán sa môže začať!

Oláhovci

Šušťákový kráľ Dunajskostredského nielen-hudobného undergroundu Attila Oláha sa vrátil a ide každému dokázať, že zďaleka nezarepoval minulý rok svoj posledný rým a určite neudrel svoj posledný beat. Po tom, čo sa myslelo, že pri jeho pokuse ovládnuť uši aj peňaženky Bratislavy nechal svoj život a odobral sa k velikánom hip-hopového neba na večnú ilegálnu párty sa ujal roztrúsených zvyškov Dah Pentagon Klubu. Ich šéf, Pišta „Problém“ Rigó bol nájdený utopený v bazéne na streche svojho luxusného paneláku a tvrdo vybojované víťazstvo detí ulice sa rozplynulo ako oblak dymu nejakej ilegálnej látky pri policajnej razii. Stav nevedomia ale netrval dlho, Atilla so svojou dunajskostredskou bandou jasne potvrdil svoj status (už znova-)žijúcej legendy a tlstým rapom a ešte tlstejšími búchačkami si ujednal rešpekt, ktorý potrebuje nato, aby všetkých gangstrov, stokárov a hip-hoperov doviedol zase k tučným lóve. Drsní chlapci a pipiny z ghetta idú tento rok zase ukázať, že sa nemienia vzdať žiadnych reťázok, značkových šušťákov a predražených videoklipov.

Chlapci a bičíz okolo Attilu Oláha sú vychovaní životom na ulici. Nikomu nič neodpustia, svoje si uchránia a vedia, že v ghette sa musia reprezentovať. Vidno ich preto v hip-hopovom oblečení z najfajnovejších shopov, alebo aspoň s o štyri čísla väčšími gaťami po staršom bratovi. To isté platí aj pre pentagonské pipky, snáď len, že v núdzi berú hip-hopové oblečenie radšej od staršej sestry než od brata.

Celému podniku šéfuje Attila Oláh, ktorý si určuje svoju pravú ruku – Freestylera a velenie na ulici prenecháva svojmu menovanému Battle MCmu.

„Ako kamikadze, čo má oči plné sadze ja rútim sa naspäť a idem búrať hrádze!!“ – Attila Oláh unofficial bootleg 2009

Pressburg Rajders

Drsňák Tomáš „ESO“ Kratochvíl sa predminulý rok vrátil do Bratislavy z dlhej jazdy za slobodou a hektolitrami zahraničného piva aby pomstil smrť svojho brata. Nenechal to však pri nejakom tom ojedinelom výjazde pohrebákov a so svojou partiou ostrých motorkárov a ešte ostrejších motorkárok vytrepal z mesta oba zvyšné súperiace gangy a ujal sa nadvlády nad podsvetím Bratislavy. Kým predosledný rok bol pre Rajderov jazdou na nekontrolovanej diaľnici, ten minulý si vychlípali benzínovú nádrž horkosti až do dna. Porazení boli v boji o mesto ako hispánskymi plantážnikmi, tak aj nejakými výrastkami s priveľkým oblečením. A ako dopravná kontrola sa vyvalil ešte aj Esov starý nepriateľ Attila Oláh, ktorí prebral vedenie nad svojimi šušťákovými gangstrami. Nebolo by to však prvý raz, čo by sa motorkári museli zavčas rána dostávať spod stola v zasmradenom motoreste. Je na čase znova vytiahnuť verný kvér a zahnať ich naspať na plantáže a do obývačiek na predmestí pred Music Box.

Chladné pivo, nadupaný stroj s plnou nádržou medzi nohami a vietor v tvári – to je ten správny pocit plnohodnotného a slobodného života. Preto aj keď človek akurát nešťastnou náhodou žiaden nadupaný stroj medzi nohami nemá, tak sa správa ako keby tomu nebolo tak. Obliecť sa treba do koženej bundy, tričko obľúbenej kapely, dať si roztrhané džínsy, na nohy kovbojské čižmy, alebo nejakú inú ťažko štýlovú, ale predovšetkým ťažkú obuv. A motorkárky to majú ľahké, pretože pre tie platí v podstate úplne to isté. Teda, až na dámske džínsy.

ESO je momentálne bez pochybností hlavným motorkárom v Pressburg Raiders, no svoju administratívu, zveruje na starosť pobočníkovi nazývanému Kráľ a priame velenie pri bojových výjazdoch prenecháva najostrieľanejšiemu motorkárovi s titulom Žolík.

Je čas nechať orosené pivo na stole v mototechne, vytrepať zopár na gangstrov sa hrajúcich cintľaviek a vrátiť sa, kým bude plechovka ešte studená. Rockenrooool!!!